Podľa archeologických výskumov vieme, že toto územie bolo osídlené už v starom paleolite (dobe kamennej), v rozmedzí rokov 600 tis. – 10 tis. p. n. l. Nálezy, dokumentujúce sídlenie najstaršími kmeňmi poľnohospodárskych společnosti, pochádzajú z neolitu asi 5 000 rokov p. n. l. Z tohto obdobia pochádza významné nálezisko Tibava, ktoré má celoslovenský význam. Ďalšie dôkazy o historickom osídlení územia poskytujú nálezy slovanských sídliska pohrebísk z obdobia Nitrianskeho kniežatstva a Veľkomoravskej ríše, teda z konca 8. až 10. storočia n. l.          

Leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 104 m. V tamojšom chotári sa našli archeologické pamiatky pochádzajúce z 9. – 11. stor. Tie však nesúvisia s obyvateľmi tejto dediny, ktorá vtedy ešte nejestvovala.        

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny prepošta Tomáša z roku 1417.        

Až do vzniku 1. ČSR územie nepatrilo Zemplínu, ale spolu s východnou a juhovýchodnou časťou okresu Michalovce tvorilo západnú časť Užskej stolice. Po rozpade Rakúsko – Uhorska sa pripojilo k Zemplínskej župe.